Predstavte si, že...
ubehli dva roky a Kubo stále nerozpráva. Nielen to. Má problémy s koncentráciou, komunikáciou, laik by povedal, že vôbec neposlúcha, je nevychovaný. Skúšajú s ním pracovať viaceré osobné asistentky, v jednej aj druhej škôlke si s ním nevedia rady. Musí sa vrátiť do domácej opatery. Vy ste jeho rodičia, ktorí okrem bežných starostí spojených s podnikaním na Slovensku, musia riešiť túto neľahkú životnú situáciu. Na ktorú vás nik nepripravil. Sú veci, ktoré jednoducho neovplyvníte.
Predstavte si, že...
ste čerstvá absolventka, v ruke držíte červený diplom a teraz už s úsmevom spomínate na slová dekanky po skúškach v prváku. "Prepáčte, ale ja vašu budúcnosť na tejto škole nevidím". Voláte sa napríklad Mirka. Teraz už Mgr. Mirka.
Predstavte si, že...
viete, čo od života chcete. Hľadáte prácu, ktorá vás bude baviť. Veď zamestnanie = koníček je ideálna kombinácia. Zhodou okolností narazíte na malého Kuba. Na neľahký prípad s odstrašujúcou reputáciou. Jeho rodičia sú milí. Prvá veľká príležitosť dokázať sama sebe, či má zmysel cesta, ktorú ste si zvolili. Je to výzva.
Predstavte si, že...
ubehlo 3 a pol roka. Kubo je v prípravnom ročníku. Síce stále nerozpráva, ale je šikovný, dokáže perfektne pracovať, pozná zopár posunkov, zlepšuje sa. O dosť. Spravil za tie roky veľký krok, ale stále ho čaká veľa práce. Veríte jemu, veríte sebe. Popri Kubovi stíhate aj druhú robotu, poobede. Každý deň od ôsmej do šiestej v práci. Ktorá vás napĺňa.
Predstavte si, že...
ste Kubovi rodičia a príde za vami Mirka s oznamom, že sa chce porozprávať. Oznamuje vám, že chce zvýšiť plat. Pýtate sa, aký má plat teraz? Vraví, že 4 EUR/hod. Neveríte a vravíte, že to je určite 5 EUR a voláte účtovníčke. Prvej, druhej, až tretia to zdvihne a potvrdí 4 EUR. Pýtate sa, že aký plat by si predstavovala. Mirka odpovedá 6 EUR/hod a práca na 50% úväzok. Takto by si to želala.
Predstavte si, že...
ste Kubovi rodičia. Pozeráte sa do očí človeku, ktorého zamestnávate 3 a pol roka a hráte divadlo, že netušíte, aký má plat. Našťastie jej to vôbec nedochádza. Stačí pár fráz o odvodoch za zamestnanca, že podnikať nie je ľahké, aby nad tým popremýšľaľa. S ľuďmi jednať viete. Nechávate si čas na rozmyslenie. Je štvrtok a nikto na pílu netlačí.
Predstavte si, že...
ste rozprávač a zhodou okolností Mirkin priateľ. Napríklad Tomáš. Je pondelok. Sedíte spolu v aute po práci a pozeráte, ako na sedadle spolujazdca cez slzy tlačí vetu. "Oni ma vyhodili". Nie. „Oni mi po 3 a pol rokoch dali podpísať papier, že akože dávam výpoveď. Ja." Nechápavo civiete. „Jediné, na čo som sa v tom šoku zmohla, bol podpis a veta: Ďakujem a dúfam, že nájdete pre Kuba lepšiu asistentku". Rozlúčili sa stroho: „Budeme musieť". Biznis miting skončil.
Predstavte si, že...
ste človek, ktorý sa našiel. Našiel zmysel vo veciach, ktoré robí a robí ich rád. Ste pracovitý, zodpovedný a viete, aké sú priority. Kubo. Dávate do toho srdce každý deň, čo ste s ním. Očakávate tak trochu, že si to uvedomujú aj jeho rodičia. Tí, ktorí sa tomu celému celý čas mlčky prizerajú. Očakávate po tom kvante odvedenej práce aspoň jedno empatické ďakujem. Ste naivní.
Predstavte si, že...
ste Tomáš a pred očami sa mihoce malá história jedného kedysi „neposlušného" chlapca, ktorého poznáte len cez okienko auta. Vidíte začiatky, kedy Mirka chodievala domov občas pokúsaná, sem tam doškriabaná, raz za čas s modrinami. Pamätáte si aj, kedy to prestalo. Spomínate na večery, kedy preňho pripravovala materiály, aby mohli spolu pracovať. Vždy nové. Aj ako ste ich v práci tlačili. Farebne. Diky Marek.
Predstavte si, že...
vidíte ako jednému naivnému človeku v priamom prenose dochádza to, nad čím všetci krútili hlavou. „Za také peniaze? Osobná asistentka, vychovávateľka a učiteľka? Čo si sprostá? Veď aupairky nejdú pod 5 EUR na hodinu. Doučovanie predmetov je bežne za 10 EUR/hod. Len ťa využívajú!" Predstavte si ešte raz, že toto vidíte. Ako najbližšiemu človeku dochádza, že bol 3 a pol roka handra, služba, spotrebný tovar, položka vo výdavkoch. A nič viac.
Predstavte si, že...
ste Kubovi rodičia a po tomto celom hľadáte náhradu za Mirku. A jediný človek, ktorý vám v tom drží palce je ten, ktorého ste práve kopli do chrbta. Ale vám to je jedno, ale bo si myslíte že to nikomu nedochádza. Fuck it. Časy sú ťažké, hausbot treba živiť a teraz je najdôležitejšie, aby ste ušetrili. Na vlastnom synovi. Gratulujem.
Predstavte si, že...
ste Kubo a budeme ti tykať. Ubehlo 10,15,20 rokov a nejakou zvláštnou zhodou okolností si sa dočítal až sem. Asi si si to uvedomili už počas článku, ale isté roky tvojho života vedľa teba stál človek, pre ktorého si bol ako vlastný syn. Človek, ktorý ti celý ten čas veril, mal viac pochopenia a trpezlivosti ako vlastná matka. Veríme, že sa ti dobre darí a ak chceš pokojne príď na kávu a zákusok. Radi ťa uvidíme, Kubo.
Predstavte si, že...
toto je príbeh s koncom. Bol o Mirke, ktorej nakoniec ten čas dal pracovných skúseností na nezaplatenie. Bol o Kubovi, ktorý mal vedľa seba 3 a pol roka veľkú oporu. Bol o jeho rodičoch, ktorí to za tie roky vôbec nepochopili. A bol aj tak trochu o mne, ktorý sa za toho 3 a pol roka utvrdil v tom, že moje deti budú mať tú najlepšiu matku na svete.
Koniec.
