reklama

Diagnóza: Váhy

„Stretli ste krásneho človeka s jemnými rysmi, pravidelnou tvárou, malým špicatým nosom, očarujúcimi očami a bohatými hnedými vlasmi? Zaujal vás jeho melodický hlas a nákazlivý smiech? Tak ste sa stretli s Váhou.“ A túto časť mám najradšej: „A už ste poznali neodolateľné čaro jej úsmevu? Keď sa Váha usmeje, odpustíte jej všetko na svete.“ Potom nasleduje časť menej pozitívna o tom, že my Váhy potrebujeme obdiv, drahé veci, luxus, ale a to už obraciam stránku, veď aj tak horoskopom neverím, však? Poviem Vám príbeh o jednej Váhe.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (33)

Bolo jesenné sobotné ráno roku 1990. Malý Pospík (vtedy druhák na ZŠ) išiel s mamčou a jej kolektívom z práce do neďalekej Viedne na firemný výlet. Bolo nás asi 20 ženských z podniku a ja (za chlapov). Dámy cestou vášnivo rozoberali najnovšie módne trendy a občas som sa im dostal pod ranu ja. „Tuťuli, muťuli, to je ale pekný chlapéééc.“ Uff! Jediná spriaznená duša bol vodič, ktorému mykalo viečko a vyzeral tak na krabičku tvrdých Marlboriek a to fofrem! Tak to veľmi nestrategicky odstavil pred hypermarketom. Ďalej si útržkovo pamätám ako som plápolal v guči rozbehnutých žien a v diaľke mizlo zúfalé: „Ale za hodinu odchádzame!“ .

Amerika! Kdeže Prior, alebo Tuzex! Boli sme očarení farbami a veľkosťou všetkých tých škatúľ. Zatiaľ čo máti špekulovala kam ma odložiť, aby som v jej medzi parfumami nerobil hanbu, mňa to ťahalo medzi hračky. Dával som jasne najavo, že TAM (natešene ukazujúc prstom) chcem zakotviť. „Dobre! Tam ostaneš a opováž sa stratiť!“

Raj! Vysoké regály plné autičiek bojových, pretekárskych, osobných, terénnych a všetky so chcel. Mal som veľké oči (štyri). Už vtedy som si vedel spočítať, že ak vybojujem jedno malé budem kráľ. A vybral som si. Padlo mi do oka bojové ,také skladacie s veľkými delami a pásmi. To mi budú v triede chaloši závidieť! Budú si ho chcieť požičať a stáť okolo lavice a „úúú“, „wáááu“, „a ty koxo“, „ukáž?“ .

TAK! Cieľ bol stanovený, nastala fáza škemrania. A chcelo to taktiku:
1. Nenápadko – prvá fáza kedy som jemne medzi rečou naznačoval mamke, že okrem textilu a drogérie je tu ešte jedno superné oddelenie, kam sa určite musíme kuknúť, a že tam je niečo strašne zaujímavé! Vtedy som ešte nechápal, prečo mamka nezdieľa moje nekonečné nadšenie a prečo si už pol hodinu skúša tie isté modré šaty.
2. Mudrlant – taktika, kedy som s tvárou filozofa zadumane vysvetľoval technické parametre univerzálneho bojového vozidla (široké titanové pásy, 69mm kanón, robustná iridiová konštrukcia). Stál som čelom k búdke na prezliekanie a dôležito gestikuloval. V tom mamka vykukla a s úsmevom na perách mam poprosila, aby som jej podal aquamarínové šaty. Peklo!
3. Muchotrávka – taktika rozmaznaného jedináčika (v podstate založená na jednoduchom princípe vydierania: kúp lebo ti tu spravím hanbu, prípadne kúp lebo umriem, a pod.). Tento bod skočil fackou na celé oddelenie a ja som bez muknutia o 30cm menší čakal medzi klobúkmi, až sa mi odkrví ľavé líco a doznie facák.
4. Anjelik – rozsvecujem svätožiaru a kmitám ako fretka, učím sa farby, panáčkujem, poslíčkujem a som posielaný pre ďalšie a ďalšie kusy odevov. Poslušne nosím, po chvíľke som prekuknutý a sprdnutý nech tu nehrám divadlo.
5. Urazený – toto bol taký pokus, kedy som zalomil ruky a hračkársky sa tváril, že s mamkou do konca života neprehovorím! A že to bola osudová chyba! A že to nemala! A že, a že, a tak... „Prosím ťa podaj mi tie tyrkysové, zlatko“ . A bolo.
6. Ublížené dieťa – Sadol som si smutne vedľa búdky a ronil. No kto by odolal! (tu mám trochu problém označiť tento bod taktikou. Ono to bolo úprimné precitnutie nad rozplývajúcim sa snom, mimo vedomú kontrolu 9 ročného človeka)

Každopádne zabralo a nastal vytúžený okamih. Stáli sme s mamkou bok po boku pred stometrovým regálom, plným „vraj rovnakých“ autičiek. Zvláštne, že má problém rozoznať aquamarínovu farbu od tyrkysovej pokiaľ je na autíčku a nie na modrých šatách. „Tak si vyber!“ Ruka sa blíži k vyhliadnutému kúsku a tesne pred finálnym hmatom zastavujem. ZASTAVUJEM, lebo VÁHAM (vraciame sa k pointe článku).

V maloletej hlave podvedome a nekontrolovane nastáva vysokoškolská kombinatorika, parciálne diferenciálne rovnice a štatistika, ktoré ma majú definitívne presvedčiť, uistiť, prípadne vyvrátiť, že ono vytúžené auto naozaj chcem, a že vo Viedni nebude väčší hypáč, s väčším autíčkom, s väčším delom a za nižšiu cenu. Dokonalé, s ktorým by som bol ešte šťastnejší a ešte väčší frajer. Nastáva stres. Mamka je nervózna, ženské sú nervózne, vodič je nervózny, vonku prší a čaká sa iba na mňa. Ako náhle príde na lámanie chleba váham. Je to paradox, že napriek tomu, koľko úsilia som venoval tomu, aby som si splnil sen, dokážem toto všetko zrazu postaviť na jednu úroveň s nehmatateľnou domienkou (že možno, čo ak, kebyže... prípadne iné).

Najhoršie je na tom, že po to toľkých rokoch sa správam v podstate stále rovnako, a že argumenty (logicky nezmyselné a plynúce z naivných očakávaní) dokážu hrať v živote váhy takú silnú rolu. Špeciálne v kritickej (finálnej) fáze rozhodovania. Až človeku ostáva rozum stáť.

Nekúpili sme. Vo Viedni bolo všetko pozatvárané kvôli nejakému lokálnemu sviatku a posledné čo si z výletu do Rakúska pamätám je smutný odraz malého chlapca v okne autobusu, ktorý sleduje ako v diaľke mizne hypermarket s JEHO autíčkom (cestou späť už nezastavujeme). Okná sú od sĺz. Z vnútra trpko-slaných detských a z vonka kyslých dažďových.


Tomáš Pospíchal

Tomáš Pospíchal

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bežec na dlhé trate, občasný autista, lenivý dobrovoľník (+ák), milovník filmu, hudby a dobrého jedla. V znamení havrana, roku psa. Zoznam autorových rubrík:  Ja, ja, ja, jenom ja...Vy, vy, vy, nejen vy...Film a tak...Nezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu