Bloghttp://pospichal.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskPríbeh s koncom (pospichal)Predstavte si, že...ste manželský pár, narodí sa vám nádherný druhý syn a pár týždňov po pôrode príde o sluch. Či za to môže prístup lekárov, alebo iba nepríjemný zápal už teraz nie je dôležité. Volajme ho napríklad Kubo. Toto je príbeh nielen o ňom. Je to príbeh s koncom.Mon, 10 Jun 2013 11:30:00 +0200http://pospichal.blog.sme.sk/c/330616/Pribeh-s-koncom.html?ref=rssJej modré oči (pospichal)Dnešných ranných 5 sekúnd pre mňa znamenal taký malý návrat. Miesto ostalo, len som sa presunul o 8 rokov naspäť, kedy som ako mladý zakomplexovaný adolescent netrpezlivo stepoval na zastávke MHD. A tak ako dnes, aj vtedy tam boli jej modré oči.Tue, 10 Oct 2006 00:18:21 +0200http://pospichal.blog.sme.sk/c/65167/Jej-modre-oci.html?ref=rssČo som robil toto leto ? (pospichal)Otazka je zle položená. Verte bolo by to na dlho. Písať ako prežil leto človek, ktorému pomaly odzváňa študentské leháro a na dvere klope pracovná rutina, by bolo na sto rokov. A keďže nedám 600 úderov za minútu, budem dnes skratkovitý. A pridám nejakú tu foto. Obrázky sú fajn. Davy to žerú.Thu, 28 Sep 2006 11:00:00 +0200http://pospichal.blog.sme.sk/c/63356/Co-som-robil-toto-leto.html?ref=rssČo budem robiť toto leto ? (pospichal) Nie je ťažké si položiť túto otázku. Sám spadám do kategórie mladých ľudí, ktorí sa rok čo rok rozhodujú čo a kam v lete. Teda nie tak úplne, ale vysvetlím nižšie. Zo skúsenosti viem, keďže sa pohybujem v kolektívne, prevažne nepracujúcich, školu povinných, že základná otázka znie trošku ináč: „Budem v lete, pracovať – nebudem v lete pracovať?“ A ako spomínam na svojich rovesníkov (študenti VŠ), tak to majú zväčša rýchlo vyriešené a nasledujú starosti typu: či doma, či v zahraničí, ako dlho, za ake lowe a tak....Mon, 19 Jun 2006 12:40:01 +0200http://pospichal.blog.sme.sk/c/52544/Co-budem-robit-toto-leto.html?ref=rssDnes... (pospichal) Dnes som sa rozhodol, že sa zveziem na vlne predvolebnej agitky, ktorá na nás špliecha so všetkych strán. Dnes som sa rozhodol podporiť človeka, ktorý ma svojim 37 sekundovým prejavom presvedčil, aby som pristúpil k virtuálnej urne a vsunul pomyselnú zapečatenú obálku s jeho menom a jeho číslom. Dnes sa nechávam škatulkovať dobrým vkusom, lebo on naozaj má budúcnosť! Dnes volím číslo 5. Dnes volím talent, vitálnosť a perspektivitu Peťa Rolného. Dnes volím TU.Fri, 16 Jun 2006 12:48:43 +0200http://pospichal.blog.sme.sk/c/52246/Dnes.html?ref=rssNeľutovať, pochopiť (pospichal)Poviem ti ako to naozaj je, ok? Na blonďaté číro a bielu kockovanú košeľu so zdvihnutým golierom balím baby do 19 rokov. A tie nad 19 na romantiku pri ohni a gitare. Tak! Len s tebou si neviem rady...Wed, 24 May 2006 15:15:00 +0200http://pospichal.blog.sme.sk/c/49545/Nelutovat-pochopit.html?ref=rssRok, blog, jazz... (pospichal) Dnes je to rok od môjho prvého článku na blog.sme.sk. Letí to... Som dumal, že čo sem napíšem, lebo od začiatku som vedel, že tento článok vznikne. Vznikal a zanikal v mojej hlave nespočetne krát a práve to vyšlo na obdobie ťažkého nestíhania a životných rozhodnutí, kedy ho trebalo písať. Nakoniec je...Thu, 11 May 2006 22:39:39 +0200http://pospichal.blog.sme.sk/c/47969/Rok-blog-jazz.html?ref=rssM.U.S.I.C. Concert (Foto update) (pospichal) Maybe Using Sound Is Conecting je názov medzinárodnej mládežníckej výmeny, ktorá sa momentálne koná na Slovensku. Výstupom tohto projektu bude koncert, ktorý sa uskutoční v sobotu 29. apríla 2006 v Štúdiu 12 na Jakubovom námestí 12 v Bratislave. Týmto pozývam všetkých, ktorí maju radi hudbu (nielen improvizovanú) zajtra na 18:00 kedy štartujeme. O 20:00 začne free jam session, takže ak si prinesiete vlastný hudobný nástroj, možete si zahrať s Grékmi, Slovincami, Slovákmi či Fínkami. Vstupné je 0,- Sk. Hudba rulez...Plagát záverečného koncertuFri, 28 Apr 2006 13:40:22 +0200http://pospichal.blog.sme.sk/c/46353/MUSIC-Concert-Foto-update.html?ref=rssDiagnóza: Váhy (pospichal) „Stretli ste krásneho človeka s jemnými rysmi, pravidelnou tvárou, malým špicatým nosom, očarujúcimi očami a bohatými hnedými vlasmi? Zaujal vás jeho melodický hlas a nákazlivý smiech? Tak ste sa stretli s Váhou.“ A túto časť mám najradšej: „A už ste poznali neodolateľné čaro jej úsmevu? Keď sa Váha usmeje, odpustíte jej všetko na svete.“ Potom nasleduje časť menej pozitívna o tom, že my Váhy potrebujeme obdiv, drahé veci, luxus, ale a to už obraciam stránku, veď aj tak horoskopom neverím, však? Poviem Vám príbeh o jednej Váhe.Thu, 13 Apr 2006 08:40:00 +0200http://pospichal.blog.sme.sk/c/44552/Diagnoza-Vahy.html?ref=rssČerešnička na torte (o láske na prvý pohľad) (pospichal) 29.teho augusta 2005 pršalo. Pršalo niekoľko dní a zatiaľ čo v telke losujú dlhonohé rosničky povodňové stupne, ja kvačím na autobusku v Jihlave a preklínajúc Hectopascala pohľadom hypnotizujem tú nekonečnú šeď nad mojou šiltovkou. „Ono to snáď zakrýva polku Európy!“ Hundrem a sem-tam mi do toho provokačne vykukne drzý Oskar. Po štyroch hodinkách na hrdzavej lavičke a zjedení všetkých lepákov od babičky, moju pochmúrnu podnáladu rozprúdil nečakaný prepad zbytku bandy. Nástupište bolo zrazu plné štyroch slnečných Slovákov. Ide sa jesť a šupito smer České Budějovice. Ide sa na Vltavu! Howgh!Thu, 06 Apr 2006 14:05:56 +0200http://pospichal.blog.sme.sk/c/43732/Ceresnicka-na-torte-o-laske-na-prvy-pohlad.html?ref=rssDetstvo so zbraňou v ruke (pospichal)Snažím sa dýchať pomaly, zhlboka. Skrčený v húštine zelených listov malou medzierkou sledujem strategický priestor. Rytmus srdca sa každou sekundou zrýchľuje. 100 percentná vlhkosť, 35 stupňov Celzia a studený pot, ktorý mi vytvára trblietavé chladivé guličky na tele. Je mi zima a snažím sa cez zahmlené okuliare koncentrovať. Už ho vidím! Pomaly kráča mojím smerom. Je opatrný, lebo vie... Pozerá mojím smerom. Veľké hnedé oči ma nevidia. Otáča sa. Nastáva moja chvíľa. Opatrne prikladám pušku na rameno a spoteným prstom mačkám spúšť.Thu, 30 Mar 2006 11:15:00 +0200http://pospichal.blog.sme.sk/c/42729/Detstvo-so-zbranou-v-ruke.html?ref=rssLady Dermacol (pospichal)Neisto vstupujem. Za doprovodu neľútostných pohľadov dvoch veľkých ťažkých mužov v saku s lesklými hlavami a s povolením zabíjať. Márne za snažím rukami rozhrnúť záves farebného dymového oparu a hlučnej hudby, márne sa snažím zaostriť. Oči si potrebujú zvyknúť. Nebude to trvať dlho. Po chvíľke rozoznávam prvé siluety všetkých tých krásnych žien. Je ich plný podnik, opierajú sa o bar, decentne sa vlnia v bokoch. Sú také krásne.Tue, 14 Mar 2006 07:39:25 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/40401/Lady-Dermacol.html?ref=rssČarovné vrecko (pospichal)Sadol si predo mňa. Pestovaný imidž, vlasy mierne preriednuté, čierne, kučeravé. Adidas šušťáková bunda, zdvihnutý golier, štýlové rifle, mierne vyšúchané, dole rozšírené, nohy naširoko. Vek okolo 35. Rukou siahol do ľavého vrecka, zašmátral a za hrsť pochutiny si švihol do úst. S arogantným výrazom „mám Vás všetkých v paži“ negustiózne prežúval. Drobil. „No fasa a na toto budem pozerať ešte 20 minút.“ Vonku je tma a pri pohľade z okna vidím jeho sklenený, mierne rozmazaný obraz. Rukou siahol do ľavého vrecka, zašmátral a ďalšiu hrsť pochutiny si švihol do úst.Fri, 10 Mar 2006 07:16:21 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/39778/Carovne-vrecko.html?ref=rss8 minút a jedna cigaretka (pospichal)To slnečné dopoludnie som si to valil s 80litrovým báglom a gitarkou, po našej dlhočiznej školskej chodbe smerom k bráne. Vchod do školy nikdy nebol tak krásny. Z vnútra. Cestou som sa očami vysmieval všetkým tým úbohým študákom, ktorí tam museli v piatok poobede kvasiť, zatiaľ čo vonku holebaby-slnko-pohoda. Ide sa na stretávku do Likavky, hip hip! Vlak mi ide 14:56 a teraz máme 12:00 presne. "Kua tri hoďky voľna! Čo budem robiť?" Inu, sadám do bufetu a pokojne konzumujem trojdňový Parížak a zapíjam pekelne oranžovou malinovkou za 6,50,- tri deci. Svieti slnko. Je krásne. Upozornenie: Zbytok textu obsahuje vulgarizmy a preto by ho nemal nikto čítať!Wed, 08 Mar 2006 05:48:00 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/39490/8-minut-a-jedna-cigaretka.html?ref=rssNajsilnejší bojovník (pospichal)Mlynská Dolina. Mekka študentského života, 20-tisícová dedina mladých ľudí z celého Slovenska, uprostred tej 500-tisícovej. Nemenovaný pivovar tam robí už niekoľko rokov fajn akciu, pri ktorej to tam žije, pije, hľadá, tancuje, spieva, raduje sa a je. Ročník 2005 bol poznamenaný nepriazňou počasia a aj keď sa z obrázkového kalendára cerilo slniečko, vonku bola na júnové pomery celkom zima. Stáli sme partia ďaleko od pódia a v predstavách (za doprovodu trápneho moderátora), sme ratovali všetky účastníčky miss mokré tričko, ktoré sa v tej kose ešte nechali oblievať vodou. Za nejaké tie prašule. Túto pohodu s pivíčkom v ruke, nám prerušilo klbko podnapitých mladíkov, v ktorom lietali päsťovky a kopance jedna radosť.Wed, 01 Mar 2006 12:23:59 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/37911/Najsilnejsi-bojovnik.html?ref=rssSen vyhasol pod hviezdami (pospichal)Prvé filmové kluby začali vznikať vo Francúzku okolo roku 1907. Ich nosná myšlienka spočívala v po projekčnej diskusii o premietanom filme, pri kávičke a cigaretke. Predstava rozoberania filmového diela “pod lampou“, vo svetle subjektívnej kritiky názorovo pestrej skupinky, je aj pre mňa veľmi lákavá, nakoľko film milujem. Žiaľ postupom času sa tento element postupne vytratil a to čo si dnes človek predstaví pod pojmom FK je: "nezávislé kino, kde hrajú iné veci, ako v multiplexoch za 120,- a pixlou popkornu gratis". Už ani toto nie je pravda.Fri, 24 Feb 2006 06:33:43 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/37835/Sen-vyhasol-pod-hviezdami.html?ref=rssŠkatule, škatulky, škatulčata (pospichal)Nedávno som bol v diskusii k môjmu článku Dieťa režimu, účastníkom debaty, ktorá ma donútila veľmi intenzívne premýšľať o spôsobe myslenia niektorých ľudí, diskutérov. Úvodom toho článku Vám ponúkam, úryvok diskusie, na ktorej sme sa s mojim oponentom dohodli. Celá diskusia je potom tu.Wed, 22 Feb 2006 19:05:00 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/37646/Skatule-skatulky-skatulcata.html?ref=rss4 veci (pospichal) Na štyri veci som sa celkom tešil, hneď po tom ako som to tu začal registrovať (nedávno). A ešte viac ma potešilo, keď som dostal štafetu od obľúbeného blogera. Díki Veve. Tak toľko úvodom. Kávičku si dajte, len mi tu prosím nezaspite:)Sat, 18 Feb 2006 11:50:00 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/37140/4-veci.html?ref=rssV klietke (pospichal)Bola to jeseň ako sa patri. Vietor, dážď, ani vodítko by som tam von nevyhnal a ja som sa terigal v autobuse do mesta. Cez zahmlené okná polorozpadnutého Ikarusu neisto kontrolujem pozíciu. Toto je moja zastávka! Vyletím z dverí a hybaj ho olympijskom trojskokom pod najbližší prístrešok. Klasická sklenená zastávka. Ako som zo seba oklepával tých päť kvapiek, tak registrujem, že spoločnosť mi robia piati cigáni.Tue, 14 Feb 2006 09:35:00 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/36646/V-klietke.html?ref=rssDieťa režimu (pospichal)Poďme pekne od začiatku. Narodil som sa v socíku. Osemdesiate roky, ako som počul, boli dosť husté, ale ja si nič moc nepamätám. Bol som malý uslintaný Pospík a 89-tom som nastúpil do prvej triedy. Veľmi som sa tešil. Mali sme milé súdružky učiteľky, prísneho riaditeľa a bola pohoda, lebo dedo ma naučil čítať ešte pred základkou. Škola ma bavila, nosil som včeličky a poznámky, lebo som sa naháňal po chodbe. A bol som do Veroniky, o ktorú sme sa s najlepším kamarátom Tomášom tajne naťahovali.Fri, 10 Feb 2006 10:56:30 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/36193/Dieta-rezimu.html?ref=rssAj na teba dôjde ! (pospichal)Myslíš si, že si frajer! Nagelované háro a drsná náušnica, pritom vonku mínus 10. Urážaš všetkých okolo seba. Jeden je škuľavý, lebo má okuliare, druhá štrbavá, lebo má rovnátka, ďalší sú ušatí, plešatí, tuční, len ty si pán dokonalý. Z akciovou bundou z koženky, desiatimi prsteňmi na každej ruke a pozlátenou retiazkou chceš byť stredobodom pozornosti. Aj tí dvaja zavalití bodyguardi so 6.B, trapne kontrolujúci situáciu a smejúci sa na tvoj povel, stojaci vždy krok vzadu. Si smiešny, leštíš si ego na nie seberovných, bezdôvodne urážaš, si nevychovaný, chceš byť kráľom autobusu a jediné čo si zaslúžiš, sú dve-tri výchovné.Mon, 06 Feb 2006 05:00:00 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/35455/Aj-na-teba-dojde.html?ref=rssPozdrav netopiera ! (pospichal)„Čau, ako sa máš? Pamätáš si ma? Sme sa stretli asi pred mesiacom na tej akcii...“ „Tak takto nie! Ta biela palička znamená, že nevidíme a že Vás podľa hlasu identifikovať jednoducho nedokážeme. Treba sa predstaviť, povedať meno!“ Takto ukončil svoj krátky monológ na tému: “ako sa k Vám máme správať“ Roman z Únie Nevidiacich a Slabozrakých Slovenska. Sedeli sme v kruhu a debatovali. Keď som sa tak nenápadne očami šmátral po okolosediacich, ani nebolo badať, že sú niektorí z nás slepí (zrakáči, netopieri) či na vozíku (pretekári, rýchlonožky). Áno z nás. Vtedy sme tam boli iba “my“ a žiadne “my a oni“. Panovala uvoľnená atmosféra.Fri, 03 Feb 2006 19:48:55 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/35184/Pozdrav-netopiera.html?ref=rssVyber Káčera ! (pospichal)"Potrebujem čúrať." "Ale, jasné! No, problém." Uchopil som invalidný vozíček s Neznámym a už som tlačil. V neznámom meste, neznámej budove, neznámo kam. Vlastne známo kam. Na záchod! Celú tú dlhú úzku chodbu začali zapĺňať šedé mračná, s ktorých ma s kyslým úšklebom pozorovalo moje škodoradostné ja. „No, máš zarobené na celkom fajn trapas amigo, ten človek sa skoro nehýbe.“ Sucho v krku, mokro na tele.Sat, 28 Jan 2006 19:40:52 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/34271/Vyber-Kacera.html?ref=rssVýhovorky lenivosti, alebo koľko málo stačí ku štastiu (pospichal)Pozerám na schránku. Hnedú poštovú, s mojim priezviskom. Štyri biele krúžky dávajú na svetu na známosť, že je dnes plná. Stepujem pri výťahu a premýšľam, či som zvedavý na bezkonkurenčne najnižšie ceny v našom novootvorenom hypáči, telefónny účet od operátora, ktorému na zákazníkovi záleží, či pozvánku na aerobik o siedmej do ZŠ pre dámy, čo so sebou chcú konečne niečo spraviť. Stále dokolečka dokola.Sun, 22 Jan 2006 15:32:00 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/33435/Vyhovorky-lenivosti-alebo-kolko-malo-staci-ku-stastiu.html?ref=rssŠportu zdar ! (pospichal) Sú medzi nami. Denne ich stretávame na desiatky. Rozprávame sa s nimi. Chodíme s nimi do školy, do práce, na večierky, na prechádzky. Nosia šaty ako my, topánky ako my a aj keď sa snažia sa zapadnúť, ľahko ich rozoznávame. Aj vy, aj ja. Vždy tu boli aj budú. A myslím, bude ich viac. Áno, sú to cestní športovci. Poďme ich trochu poohovárať.Sat, 21 Jan 2006 17:28:00 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/33342/Sportu-zdar.html?ref=rssFantázia (pospichal)Jemne ma masíruje na zátylku. Cítim hebkosť každého jej zamatového dotyku, viečka tažknú. Pomaly so zatvorenými očami zdvíham hlavu a načúvam jej rozprávkovému šepotu. „Uvoľni sa a poď, neboj sa.“ Láka. Snažím sa vzdorovať, ale hneď prvý pokus stroskotáva na mojej slabosti. Ako vždy, ale čo mám robiť? Veď, udreli by ste ju? Nežnú...Fri, 20 Jan 2006 12:25:00 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/33163/Fantazia.html?ref=rssÚprimnú sústrasť pán krajčír (pospichal)"Paní Vierka." "Ako to robíte, že máte tie rezne také dobré?" "Najprv, treba dať múku, potom vajíčko a nakoniec strúhanku." "Á, ďakujem ja starý blázon som to dal naopak." "Vy, ste nikdy nerobili rezne?" Prekvapený pohľad na už mierne zvráskavenú tvár. "Nie... to manželka... vždy to  robila ona." S pokriveným úsmevom snažiacim sa maskovať tú nekonečnú..., uhýba pohľadom. Je ticho.  "Ďakujem pani Vierka, musím sa ešte veľa vecí naučiť." "Dovidenia."Tue, 10 Jan 2006 19:56:31 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/31922/Uprimnu-sustrast-pan-krajcir.html?ref=rssPrirodzene, rád (ne)pomôžem (pospichal)Toto sa naozaj stalo! Pohodový podvečer a romantický západ slnka pri beachballe na Mazzaronskej pláži s partiou zahraničiarov prerušil krik. Postarší pár, do pol pása vo vode na nás nezrozumiteľne a  hystericky kričal. Rukami hekticky máchali a občas ukázali na breh medzi palmy. Boli sme zmetení, nerozumeli sme ani slovo. Treba im pomôcť? Medúza? Zranenie? Čo sa deje? V tom som zbadal popri pláži utekať človeka. Má tetovanie a v ruke niečo drží! To je určite zlodej! Všetko tomu nasvedčuje. Nastala chvíľa spraviť to najsprávnejšie rozhodnutie. A to rýchlo!Thu, 05 Jan 2006 23:27:55 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/31377/Prirodzene-rad-nepomozem.html?ref=rss(r)očné výročie (pospichal)Už je to rok...Kedy som zaspával s pocitom, že zajtra sa to nezlepší. Keď som sa zobúdzal do hmly, rozmazané hodinky, nevidiac sám seba v rannom zrkadle. Pohľad chovávajúci za kovové čudo na nose, ktoré sa po príchode do rozohriatej miestnosti zamlží. Čudo, bez ktorého je moja existencia tak strašne obmedzovaná. Bože jak ja to nenávidím! Otrokom 14-tym rokom.Tue, 29 Nov 2005 21:17:29 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/27579/rocne-vyrocie.html?ref=rssBraňo pije ! Nechápem... (pospichal)Dnes popoludní odvysielala komerčná televízia program, v ktorom účinkovali manželia Mojsejovci. Slovenské celebrity. Tá časť diskusie, resp. monológu, ktorú som zaregistroval sa týkal Braňa, ktorý sa pred televíznymi divákmi spovedal zo závislosti na alkohole. V zapätí bola možnosť na reakcie a volala diváčka a začalo sa niečo, po čom som len tupo zízal a prvá normálna reakcia, na ktorú som sa zmohol bol smiech. Čo mi v danej chvíli pripadalo nemiestne, lebo so mal pocit, že som úplne mimo. Že mi tu niečo podstatné uniká.Fri, 25 Nov 2005 17:08:56 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/27105/Brano-pije-Nechapem.html?ref=rssJužná Korea, film a ja (pospichal)Pohľad na na Kórejskú kinematografiu okom laika.Sun, 06 Nov 2005 21:51:49 +0100http://pospichal.blog.sme.sk/c/25051/Juzna-Korea-film-a-ja.html?ref=rssDar ? (pospichal)"Cítim, že by bolo lepšie keby...", "Nemôžeme byť radšej kamaráti...", "Vieš ty si strašne super chalan, ale...", "Prepáč, už to nemôžem...", "Ja v tom mám strašný chaos..." "Potrebujem, ešte trochu času..."Thu, 20 Oct 2005 16:29:43 +0200http://pospichal.blog.sme.sk/c/23460/Dar.html?ref=rssDo očí (pospichal)Občas premýšľam z čoho pramení ten môj podvedomý, zvláštne mrazivý pocit z cudzieho pohľadu.Sun, 22 May 2005 13:03:32 +0200http://pospichal.blog.sme.sk/c/11509/Do-oci.html?ref=rssŽeny sú naše hračky ! (pospichal)Chcem pekné veci, mám rád pestré farby, hračky. Chcem hračku. Páči sa mi. Mám tri roky a pozerám na ňu a jediné čo dokážem rozlíšit je obrovský smútok keď nebude moja a neskutočé štastie keď bude moja.Wed, 11 May 2005 18:04:21 +0200http://pospichal.blog.sme.sk/c/10376/Zeny-su-nase-hracky.html?ref=rss